(Ne)škodlivé aditíva v potravinách: Viete, čo jete?

Škodia či neškodia aditíva v potravinách? Prinášame vám prehľad najčastejšie používaných aditív a ich účinkov na zdravie.

Na aditíva, známe aj pod označením „éčka“, nazeráme zvyčajne ako na niečo zlé.

Lenže, nie sú éčka ako éčka. Nie všetky pridané látky, ktoré v potravinách nájdete, sú automatický zlé a škodlivé.

Dnes sa pozrieme na to, prečo aditíva či éčka netreba hádzať do jedného vreca a povieme si, ktoré sú tie dobré a ktoré zlé.

Čo sú aditíva?

Aditíva v potravinách predstavujú látky, ktoré sa nepoužívajú ako samostatné potraviny, no zámerne sa do potravy pridávajú z technologických dôvodov, pri výrobe, spracovávaní, balení či skladovaní. Ide v podstate o neprirodzené zložky potravín, a práve preto sa musia dodržiavať ich maximálne povolené množstvá.

Aditíva dokážu ovplyvňovať chuť, farbu, vôňu, ale i trvanlivosť potravín.

Existuje mnoho aditív s komplikovanými, dlhými názvami, preto sa na ich pomenovanie zaviedlo kódové označenie pozostávajúce z písmena E (odtiaľ pomenovanie „éčko“) a z troch a viac čísel, napríklad E140 – zelné rastlinné farbivo chlorofyl.

Toto označenie zároveň znamená to, že dané aditívum bolo odsúhlasené WHO (Svetovou zdravotníckou organizáciou), FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo a EK (Európska komisia).

Všetci naši výrobcovia sú podľa potravinárskeho kódexu SR povinní uvádzať na obaloch zloženie danej potraviny, vrátane aditív, teda pridaných látok.

Zorientovať sa v kódoch aditív však môže byť pre bežného spotrebiteľa často zložité, no je to skutočne dôležité, pretože nie všetky pridané látky škodia nášmu zdraviu. Mnohé sú totiž prírodné a na zdravie majú dokonca i priaznivý vplyv, ako napríklad E160 – karotén – provitamín A.

Škodlivé aditíva v potravinách

Aké zdroje aditív poznáme?

Stretnúť sa môžete s viacerými zdrojmi aditív, a to:

  • Aditíva prírodného pôvodu – zo zeleniny (karotény), z ovocia (kyselina citrónová) či napríklad aj z morských rias
  • Aditíva totožné s prírodnými – vyrábajú sa synteticky alebo za pomoci mikroorganizmov
  • Aditíva získavané modifikáciou prírodných látok – patria tu napríklad zahusťovadlá (modifikované škroby), sladidlá (sorbitol) i emulgátory (z organických kyselín a jedlých olejov)
  • Aditíva vyrábané synteticky – farbivá, sladidlá

Prečo sa vôbec aditíva v potravinách používajú?

Aditíva sa používajú z viacerých dôvodov, ako predĺženie trvanlivosti potravín, vylepšenie chuti, zmena farby, zlepšenie vône či napríklad i lacnejšia výroba.

Na základe toho, aký účel plnia, rozoznávame viacero skupín aditív – náhradné sladidlá, antioxidanty, stabilizátory, farbivá, konzervačné látky, emulgátory, zvýrazňovače chuti, kypriace látky, odpeňovače, regulátory kyslosti a pod.

Najčastejšie používané aditíva a ich (ne)škodlivosť

V tejto časti sa pozrieme na najčastejšie používané aditíva, ich účel a povieme si, čím pre nás sú alebo nie sú škodlivé.

Konzervanty

Konzervanty alebo aj konzervačné činidlá (nájdete ich pod kódom E200- E299) ochraňujú potraviny pred pokazením a zabraňujú rastu patogénov. Ich úlohou je teda predĺženie skladovateľnosti.

Sú dôležitou až nevyhnutnou súčasťou potravín, pretože zlepšujú ich bezpečnosť vďaka znižovaniu vplyvu biologických látok (plesne, kvasinky).

Aj napriek tomu, však bývajú názory na konzervanty z hľadiska ich vplyvu na zdravie rôzne. Za bezpečný konzervant je považovaná napríklad kuchynská soľ, ocot, korenie, oxid siričitý či kyselina sorbová.

A potom tu máme i nebezpečné konzervanty, ktoré môžu byť nielen alergénmi, ale dokonca i karcinogénmi. Patria tu benzoány spôsobujúce alergie, astmu či žihľavku.

Ďalšou škodlivou konzervačnou látkou sú i siričitany nachádzajúce sa vo víne, v údeninách, ale i v sušenom ovocí. Môžu spôsobovať tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, vyrážky a u astmatikov dokonca i náhle zúženie dýchacích ciest.

Aditíva v údeninách

Antioxidanty

Pomerne známou zložkou potravín sú antioxidanty. Dokážu zabraňovať oxidácii niektorých zložiek v potravinách, čím predlžujú ich životnosť a trvanlivosť.

Podľa ich pôsobenia rozlišujeme dve skupiny, a to:

  1. aditíva brániace oxidácii v olejoch a tukoch – E300, E321, E320
  2. aditíva pôsobiace proti zmenám farby – E330, E300

Kým prírodné antioxidanty možno v potravinách používať v nevyhnutnom množstve, umelé antioxidanty sa smú pridávať len do čerstvo vyrábaných tukov.

Umelé sladidlá

Hojne využívané sú aj umelé sladidlá, ktoré umožňujú vyrábať potraviny so sladkou chuťou, a to bez veľkého množstva kalórií.

Nájdete ich najmä v nízkokalorických, tzv. light produktoch, ako napríklad potraviny pre diabetikov či rôzne sladené nápoje a limonády.

K najčastejšie využívaným umelým sladidlám patrí aspartam, sacharín či cyklamáty.

Z hľadiska ich bezpečnosti na naše zdravie sú považované za problémové, a to hneď z viacerých dôvodov. Dokážu zvyšovať pocit hladu a teda aj celkový apetít, čo je kľúčová informácia najmä pre tých, ktorí siahajú na rôzne light produkty v snahe mať svoju telesnú hmotnosť pod kontrolou.

Môžu však oslabovať aj náš imunitný systém a niektoré z nich pôsobiť aj karcinogénne.

Farbivá

Veľmi početnú skupinu aditív tvoria farbivá, ktorých úlohou je ovplyvniť spotrebiteľa pri kúpe, resp. nalákať ho na kúpu.

Farbivá dokážu pridať alebo obnoviť farbu potravín a spôsobiť, aby dané jedlo vyzeralo lepšie.

Poznáme farbivá prírodné, prírodné identické a syntetické.

Prírodné farbivá sú získavané z prírodných zdrojov a na naše zdravie nemajú negatívny vplyv. Patrí sem napríklad kurkumín E100, chlorofyly E140 či zelená farba zo špenátu.

Prírodné identické farbivá sa vyrábajú chemicky, no ich chemická štruktúra je rovnaká ako pri prírodných farbivách. Tie síce v malých množstvách nemusia škodiť, no predsa je dobré sledovať ich množstvá.

Syntetické farbivá sa vyrábajú z ropných produktov a majú negatívny vplyv na naše zdravie. Veľmi často zvyknú byť spájané s poruchami pozornosti či hyperaktivitou u detí.

Obzvlášť nebezpečné sú tzv. azofarbivá, ktoré sa nachádzajú v rôznych sladených nápojoch, v jedlom papieri či v poťahovacích hmotách na tortu. Ide napríklad o červené farbivá E120 až po 129 či žlté farbivá E102, E104, E107.

Aditíva v sladených nápojoch

Taviace soli

Úlohou taviach solí je stabilizácia zmesi bielkovín a tukov, čoho dôsledkom je lepšia rozotierateľnosť. Využívajú sa napríklad v tavených syroch.

Patria sem fosforečnany E339. Tie môžu byť vo veľkom množstve pre naše zdravie nepriaznivé, pretože dokážu odplavovať vápnik z tela.

Látky zvýrazňujúce chuť i vôňu

Úlohou týchto aditív je napodobniť chuť i vôňu prírodných ingrediencií. Nachádzajú sa v rafinovaných a spracovávaných potravinách a môžu spôsobovať nepríjemné alergické reakcie.

Veľmi populárny je glutaman sodný E621, ktorý sa pridáva do práškových polotovarov, dressingov, zemiakových lupienkov, bujónov a podobne. Môže spôsobovať opuch tváre, búšenie srdca, slabosť a nevoľnosti.

Zahusťovadlá

Zahusťovadlá zvyšujú hustotu niektorých druhov potravín. Pridávané sú najčastejšie do mliečnych výrobkov, ale i polievok či omáčok.

Aditíva v mliečnych výrobkoch

Emulgátory a stabilizátory (E322 – E495)

Emulgátory umožňujú zmiešať dve inak nezmiešateľné kvapaliny, ako napríklad voda a olej (pri výrobe margarínov).

Úlohou stabilizátorov je zas zabezpečiť to, aby sa vzniknutá zmes nerozdelila.

Mnohé z bežne používaných emulgátorov sú neškodné, ako napríklad vajce. Avšak, existujú aj emulgátory s diskutabilnými účinkami na zdravie, ako polyfosfáty (E450). Používajú sa za účelom zamaskovania lacnej súčasti potravín, najčastejšie vody.

Plnidlá

Plnidlá zvyšujú objem potravín a to tak, že neovplyvňujú pritom ich energetickú hodnotu. Jednoducho povedané, spotrebiteľ má pocit, že kupuje viac.

Patrí tu napríklad mikrokryštalická celulóza.

Aj príjem rôznych plnidiel v potravinách je vhodné mať pod kontrolou

Na záver

Príjem pridaných látok, resp. aditív by sme si mali starostlivo strážiť, pretože ich nadmerná konzumácia, a to najmä náhradných sladidiel, syntetických farbív či konzervačných látok, môže negatívne vplývať na naše zdravie – zhoršenie migrény, alergie, astma, hyperaktivita u detí.

Snažte sa obmedziť rôzne lákavo vyzerajúce farebné cukrovinky i limonády a celkovo farebné balené potravinárske výrobky. Namiesto nich do vášho jedálnička zaraďte čo najviac prirodzených základných potravín.

Zdroje:

  1. Sú éčka naozaj nebezpečné?
  2. Nebezpečné éčka v potravinách: Ktoré najviac a prečo?
  3. Pozor na umelé sladidlá: Neschudnete a môžete škodiť svojmu zdraviu
  4. Nebezpečné syntetické farbivá: Kde všade nájdete éčka?
  5. Za hriechy potravinárskeho priemyslu pyká telo: Ďalší účinok „éčiek“, zotročujú aj mozog?!
Redakcia Megafit

Redakcia Megafit

Baví nás byť zdraví. Snažíme sa prinášať zaujímavé a pravdivé informácie zo sveta zdravia a výživy, ktoré vám môžu pomôcť k lepšiemu životu. U nás je zdravie na prvom mieste.

Pridajte aj vy svoj názor k tomu, čo tu bolo napísané.

Pridajte komentár alebo hodnotenie

Megafit.sk
Logo